V podobnej situácii sme boli na začiatku našej hokejovej kariéry. Boli sme na MS známi ako nováčikovia a hrávali sme v skupinách, v ktorých boli tímy, čo bolo považované za slabšie, ktoré by prekvapili, ak by postúpili hrať o medaile. Československo sa síce rozdelilo v roku 1993, no čo sa týka slovenskej hokejovej reprezentácie, tá da dátuje až od roku 1996. Dovtedy našich najlepších pár hokejistov reprezentovalo český výber. Napríklad dnešný generálny manažér Róbert Švehla na toto obdobie spomína ešte ako hráč, obranca.
Ak chcel hrať čo najviac aktívne a okúsiť atmosféru majstrovstiev sveta, do roku 1996 mal na výber iba český hokejový tím, kde mu však príležitosť poskytli a on ju aj využil.
Ak spomínam rok 1996, určite musím spomenúť turnaj World Cup 96, kde sa ocitlo i naše mladé mužstvo Slovenska. Srdce trhajúce, zároveň hrdé okamžiky sa nám vybavia so sériou proti Kanade. Odjakživa až doteraz jednoznačným favoritom každého hokejového podujatia. Takýto hokejový obor proti nováčikovi. Avšak držali sme sa statočne a to hlavne vďaka nášmu brankárovi Romanovi Megovi, ktorý sa stal jednou z hviezd večera a mohol sa teda radiť medzi trojicu pozostávajúcu z legiend hokeja a nášho mladého brankára.
Za zmienku ďalej stoja Majstrovstvá sveta v hokeji v roku 2000, kedy sme už boli ostrieľaní a do nášho kádru začali pribúdať hviezdy, vyrastajúce v zámorskej súťaži NHL. Dlhé roky najťažšia, zároveň najsledovanejšia a najkomerčnejšia hokejová liga, v ktorej sa udržia len tí najlepší z celého sveta. Posilnení o mladíkov z NHL sme do dotiahli až do finále proti Českej republike, na ktorú sme však už nemali. No inak sme odohrali krásny zápas a proste Česko bolo po olympiáde v Nagane opäť najlepšie. Takže za 4 roky sme sa dopracovali k medaile a to hneď striebornej.
Rok 2002 je každému určite známy, naše prvé a zatiaľ jediné zlato! Po neúspešnej olympiáde, kde sme prehrali, čo sa dalo, sa náš tím dal opäť dokopy a všetko sme napravili, ako sa len dalo. Prekrásna ukážka toho, čo sa dá dosiahnuť, pokiaľ ľudia chcú.