Rubriky
Záhrada a dom

Spomienky na stenách

Lepenie plagátov na stenu bolo vždy módou hlavne pre deti a tínedžerov. Nájdu plagát so svojim obľúbeným spevákom či filmom a okamžite si ho musia nalepiť na stenu. A to, že to ukáže nevkusne je už vedľajšie. Dospelý človek už plagáty nezbiera, skôr si dáva založiť na tom vkuse svojho bytu. Nechce ho ničiť takýmito papierovými ozdobami. Ale na druhej strane, niekedy tá kombinácia plagátov i fotiek ukáže štýlovo a vkusne. Teda aj pri zdobení izby takýmto štýlom, by sme mali dodržiavať určitú eleganciu a vkus.
velký rámeček

Hlavne o fotkách v článku bude reč, pretože ma zaujal postreh, kedy fotkami dnes nezdobíme len svoj fotoalbum, ale už aj steny v izbe. Orámované fotky na stenách však nie sú žiadnou novinkou, sú takisto doplnkom, ktorý dokáže zladiť celkový výzor izby, no hlavne nám pripomínajú spomienky na príjemný zážitok, na náš úspech, či na fotke máme našich blízkych. A práve preto ich umiestnime čo najlepšie, pretože aj my môžeme spraviť VEĽMI ČASTÉ CHYBY, KTORÉ ROBÍME S FOTKAMI NA STENÁCH DOMU a pokazíme celkový efekt.
dívka a noty

Spomenul som orámované fotky. Áno, orámovanie obľúbenej fotky či obrázku je jednou z hlavných vecí, ktoré treba dodržať, pokiaľ chceme, aby obrázok či fotka ukázali v čo najlepšom efekte. Vyberme teda i vhodný rám a sklo. Pokiaľ však do rámu nechceme investovať zbytočne veľa peňazí, existuje zaujímavá alternatíva. Foktu či obrázok môžeme pripevniť na peknú drevenú dosku.

Taktiež pokiaľ chceme vylepiť fotiek, obrázkov i plagátov viac, mali by sme uvažovať i nad tým, aby spoločne čo najlepšie ladili. Daj mi sa na to čas, vyskúšajme si na „nečisto“, ako by daná kombinácia pôsobila na náš zrak. Skúsme fotky, obrázky, plagáty skombinovať do tých najkrajšie pôsobiacich farieb, no aj aby mali určitú logiku umiestnenia. Chce to len čas a správny vkus, no aj takáto kombinácia ozdôb z papiera môže v konečnom dôsledku ukázať super.

Rubriky
Spoločnosť

Zabudnutá vojna, zabudnuté obete – Orava a Spiš

Slovami M.V. Lomonosova: ,,Národ, ktorý nepozná svoju minulosť, nemá budúcnosť.“– 😉
S rozpadom Československa v roku 1938 sa nám spája Edvard Beneš, ktorý spolu s vtedajšou vládou pristúpil na odovzdanie časti Čiech, Moravy a Sliezska Hitlerovej Nemeckej ríši. Pomenej sa už vie, že krátko na to pristúpil spolu s vládou i na ultimátum Poľska, ktoré požadovalo časť Tešínska, známu ako Zaolžie, časti Oravy, Spiša, Kysúc a Šariša. Avšak úplne zmarginalizovaným, na školách nevyučovaným, sa stal fakt, že ten istý Edvard Benešnás, v jeden horúci letný deň ‘20, zbavil časti Oravy a Spiša – bez súhlasu čs. parlamentu, bez vedomia a súhlasu miestneho obyvateľstva odovzdal Poľsku kus našej rodnej hrudy. Darmo miestni ľudia spisovali petície, darmo sa zhromažďovali na protest svojvôli pána Beneša. Všetko už bolo márne – stali sa,,neuvedomelými Poliakmi“ na juhu Poľska, akýmisi,,pobláznenými poľskými goralmi“, ktorí sa ktovie prečo hlásia k slovenskej národnosti a československej štátnosti…

příroda

Držme sa faktov: prevažnú väčšinu Poľsku priznaného územia obývali Gorali. Tých poľská strana prezentovala ako Poliakov užívajúcich goralské nárečia – Gorali sa však hlásili k slovenskej národnosti a chceli prináležať k práve vzniknuvšiemu Česko-Slovensku (neskôr bol spojovník odstránený), čo dávali jasne najavo – tzv. polonofilov bolo iba zanedbateľné množstvo, no práve tí si hlasno vymáhali pripojenie slovenských území k Poľsku.

vojna

Celý problém by sa bol pravdepodobne vyriešil prostredníctvom jednoduchého,,NIE“ poľskej vláde:
• prevažná väčšina obyvateľstva dotknutých území bola za zotrvanie v Č-SR
• v období poľského besnenia sa už domov hojne vracali príslušníci revolučných dobrovoľných vojsk, dnes známych ako,,čs. légie“

• Poľsko si mohlo dovoliť vyčleniť niekoľko útvarov na terorizovanie miestnych Slovákov a na všeobecné demonštrovanie sily v danej oblasti, no nebolo schopné prejsť z pohraničných incidentov do rozsiahleho vojnového stretu, nakoľko bolo zamestnané vojnou so Sovietskym zväzom, ktorý napadlo v roku 1919
Lenže… 10. júla 1920 sa Edvard Beneš, ako minister zahraničných vecí, dohodol s poľským predsedom vlády Władysławom Grabskim na, pre Slovensko nevýhodnom, riešení pohraničného sporu o Oravu, Spiš a Tešínske Sliezsko – časť Slovenska vymenil tento muž za hospodársky dôležitejšiu oblasť v Sliezsku s takou ľahkosťou, ako keď páni vymieňali svojich otrokov za dojnice či statné kone – viac ako 25 tisíc našincov i s našskými krajmi vymenil Beneš, bez súhlasu čs. parlamentu či dotknutého obyvateľstva, za tešínske uhlie…

pytel peněz

Ani potom, čo bolo územie pripojené k Poľsku, nemali Slováci na severných cípoch Slovenska pokoja: nastalo tvrdé popoľšťovanie – polonizácia. Azda najlepšie to vidieť na nasledovnom príklade: roku 1968 uvalil krakovský kardinál Karol Józef Wojtyła, neskorší pápež Ján Pavol II.,cirkevnú kliatbu na dve slovenské obce v Poľsku: Novú Belú a Krempachy. Dôvod? Chceli aj! slovenskú liturgiu.